Preskočiť na obsah

Ťažký štít

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ťažký štít
vrch
Koruna Vysokej, vľavo Ťažký štít.
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obce Tatranská Javorina, Vysoké Tatry
Časť Vysoké Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodia Dunajec, Poprad
Nadmorská výška 2 500,0 m n. m.
Súradnice 49°10′25″S 20°05′34″V / 49,1735°S 20,0927°V / 49.1735; 20.0927
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup len s horským vodcom
Prvovýstup Ernst Dubke
Ján Franz
 - dátum 7. júl 1904
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Ťažký štít
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Ťažký štít[1] (2 500,0 m n. m.[2]; staršie Český štít, poľ. Ciężki Szczyt, nem. Martin Róth Spitze, maď. Róth Márton csúcs) je štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier na Slovensku. Je súčasťou skupiny štítov, označovanej „Koruna Vysokej“ – Ťažký štít, dvojvrcholová Vysoká a Dračí štít. Leží v závere Dračej dolinky nad Štrbským Plesom, približne 17 km severozápadne od Popradu.[3]

Názov prevzal od Ťažkej doliny, ktorá sa v minulosti istý čas nazývala Česká dolina. Názov vznikol nesprávnym prekladom goralského slova ciezky. Ťažkú dolinu prví navštevovali pastieri z Jurgova, Čiernej Hory, Repiska a Lendaku, ktorí tu už v 17. storočí pásli dobytok. Bola to namáhavá cesta a preto ju vo svojom goralskom dialekte nazvali češkou - ťažkou. Známy tatranský bádateľ Juraj Buchholtz ju ako prvý zapísal na papieri ako „do Ceszkého“ (čítaj do ceškého). Cestovatelia ju tak začali volať, ale do turistických sprievodcov a opisov cestovateľských zážitkov sa dostal aj nezmyselný preklad Böhmisches Tal (Česká dolina), ktorý uverejnil pruský geograf Albrecht Sydow v diele Bemerkungen auf einer Reise im Jahre 1827 durch die Beskiden über Krakau und Wieliczka nach den Central-Karpathen (Poznámky na ceste v roku 1827 Beskydami cez Krakov a Wieliczku do Centrálnych Karpát), Berlín 1830.[4] Názov prebrali ďalší autori a názov prenikol aj do poľských máp a turistických sprievodcov ako Czeska Dolina. Keďže v poľskej onomastike prevláda aj naďalej zhodná forma s historickým názvom ľudového názvu - Dolina Ciężka (Ťažká dolina) a rovnako aj štít a pleso, je už zakotvená natrvalo v poľskom názvosloví ako Ťažká dolina.[5]

V 19. storočí v nemeckom a maďarskom názvosloví označovali Ťažký štít ako „severný satelit Vysokej“: Tátra-Spitze-Nordtrabant, Nordtrabant der Tátraspitze, Tátracsúcs éjzsaki mellékcsúcsa. František Dénes v roku 1888 štít nazval Štítom Martina Rótha, Martin Róth Spitze, Róth Márton csúcs, na počesť profesora Martina Rótha. Toto pomenovanie sa v názvosloví zachovalo dodnes.[6][5]

Nachádza sa v strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[7] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Tatranská Javorina.[1] Najbližšími sídlami sú južne situované Štrbské Pleso a Vyšné Hágy, juhovýchodne sa nachádza Nová Polianka, Tatranská Polianka, Tatranské Zruby a Starý Smokovec a severne Tatranská Javorina.[8][2] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Bielovodská dolina a Mengusovská dolina.[3]

Ťažký štít sa nachádza v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Rysmi (2 503 m n. m.) a Vysokou (2 547 m n. m.). Od Rysov je oddelený turisticky dostupným sedlom Váha, od Vysokej Štrbinou pod Ťažkým štítom. Na juhozápad z neho vybieha hrebeň Kôpky, kde ho sedielko Dračia bránka delí od vežičky Veľký pazúrik.[5] Do turisticky frekventovanej Dolinky pod Váhou spadá 220 metrovou západnou stenou. Horolezecky najzaujímavejšia, hoci dolu trochu lámavá, je severovýchodná stena nad Ťažkou dolinou.

Severným smerom sa nachádzajú Rysy (2 503 m n. m.), Ťažká veža (2 254 m n. m.) a Mlynár (2 170 m n. m.), východne Kačacia veža (2 197 m n. m.), Gánok (2 462 m n. m.), Rumanov štít (2 389 m n. m.) a Popradský Ľadový štít (2 396 m n. m.), južne Vysoká (2 547 m n. m.), Končistá (2 538 m n. m.), Tupá (2 285 m n. m.), Zlomisková veža (2 133 m n. m.) a Ostrva (1 984 m n. m.) a západným Malá Bašta (2 289 m n. m.), Satan (2 422 m n. m.), Kôpky (2 354 m n. m.) a Žabia veža (2 340 m n. m.).[2] Severné steny padajú do Ťažkej doliny, z ktorej voda odteká riečkou Biela voda do Dunajca, južne leží Dračia dolinka, z ktorej vodu odvádza prítok Ľadového potoka, smerujúceho do Batizovského potoka a rieky Poprad. Na vrchol nevedie značený turistický chodník, no západne stojí turisticky dostupná Chata pod Rysmi.[3]

Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[8] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Vysokých Tatier, severná časť hrebeňa Belianskych Tatier, no tiež Nízke Tatry, Poľana, hrebeň Veľkej Fatry, Oravské Beskydy a mnohé vrchy v južnom Poľsku.[9]

Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku, preto je dostupný len s horským vodcom. Blízkym sedlom Váha vedie červeno značený chodník z Mengusovskej doliny okolo Chaty pod Rysmi na Rysy.[3]

Dvojica prvých návštevníkov štítu - Ernst Dubke a Ján Franz st. si vybrala cestu z Mengusovskej doliny do sedla Váha a z nej severozápadným hrebeňom na vrchol. Bola to túra II. a III. obťažnosti (podľa dnešných kritérií). V zime prví na štíte boli 23. marca 1913 maďarskí horolezci Károly Lajos Horn a Ernő Kátai. Horn bol budapeštiansky inžinier, autor mnohých článkov o tatranskom horolezectve a lyžovaní. Mal za sebou viacero tatranských prvovýstupov. Horolezcov láka najmä 400 metrov vysoká severovýchodná stena, ktorú prví zliezli 27. augusta 1932 W. Stanislawski a varšavský maliar Marek Żuławski (brat Wawrzynca Żuławského). Prevažná časť ich cesty je dnes hodnotená ako veľmi ťažká (V.) a jedna z najkrajších vo Vysokých Tatrách.[6]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-06-07]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  2. a b c Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-06-07]. Dostupné online.
  4. dostupné online
  5. a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  6. a b BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
  7. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-06-07]. Dostupné online.
  8. a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-06-07]. Dostupné online.
  9. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-06-07]. Dostupné online.
  10. KROUTIL, František. Vysoké Tatry pro horolezce, 1. diel. [s.l.] : Olympia, 1977.
  • F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 1. diel, Olympia 1977.
  • M. Orolin, Strmé cesty k Himalájam, Šport 1980.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]